V skratke povedané, tepelný komfort vyjadruje ako teplo sa cítime, teda či nám je teplo alebo zima. Číselne ho je možné vyhodnotiť použitím medzinárodného štandardu ISO 7730 (alternatívne americkým ANSI/ASHRAE Standard 55).

Na to, aby ľudské telo mohlo fungovať, metabolickými procesmi vytvára teplo. Prenos tepla medzi ľudským telom a prostredím je úmerný teplotnému rozdielu. V chladnom prostredí telo stráca viac tepla, ako by bolo optimálne, a v horúcom prostredí ho nestráca dosť. V oboch prípadoch vzniká tzv. teplotné nepohodlie. Väčšina ľudí sa bude cítiť pohodlne pri izbovej teplote v rozsahu 20 až 22 ° C, ale to sa môže medzi jednotlivcami veľmi líšiť v závislosti od faktorov ako je úroveň fyzickej aktivity, oblečenie, vlhkosť vzduchu atď.

Hlavnými faktormi ovplyvňujúcimi tepelnú pohodu sú teda tie, ktoré určujú zisk a stratu tepla: rýchlosť metabolizmu, stupeň tepelnej izolácie oblečenia, teplota vzduchu, priemerná teplota tepelného žiarenia objektov, rýchlosť vzduchu a relatívna vlhkosť. Tepelné pohodlie ovplyvňujú aj psychologické parametre, ako napríklad individuálne očakávania.

Zaoberanie sa tepelným komfortom – aký to má vlastne význam?

Spokojnosť s tepelným prostredím je dôležitá, pretože extrémne teplotné podmienky sú pre ľudí potenciálne život ohrozujúce, ak teplota tela dosiahne stav hypertermie alebo prehriatia (nad 37,5–38,3 ° C) alebo hypotermie (podchladenie pri teplote pod 35,0 ° C). Budovy pozmeňujú podmienky vonkajšieho prostredia a znižujú úsilie, ktoré naše telo musí vytvárať, aby zabezpečilo stabilné vnútorné prostredie pre správne fungovanie fyziologických procesov.

Už rímsky spisovateľ Vitruvius videl takýto vzťah medzi budovami a ľudskou existenciou. Podľa Davida Lindena dôvodom, prečo spájame tropické pláže s rajom je to, že v týchto prostrediach naše telá potrebujú menej metabolického úsilia na udržanie stabilnej vnútornej teploty. Chlad a teplo sa tiež stali v rôznych kultúrach symbolom ochrany, komunitného života a dokonca aj posvätného.

V štúdiách odboru konštrukčného inžinierstva bol dokázaný vzťah medzi tepelným komfortom na strane jednej a produktivitou práce a zdravím na strane druhej. Úradníci, ktorí sú spokojní so svojím tepelným prostredím, sú produktívnejší. Kombinácia vysokej teploty a vysokej relatívnej vlhkosti znižuje tepelnú pohodu a kvalitu vzduchu v interiéri.

Osobné komfortné zariadenia

Osobné systémy komfortu sa vzťahujú na zariadenia alebo systémy, ktoré otepľujú alebo chladia človeka v budove. Tento koncept je najlepšie ocenený v kontraste s centrálnymi systémami (napríklad klimatizácia), ktoré majú rovnomerné nastavenie teploty pre rozsiahle oblasti.

Medzi osobné komfortné systémy patria ventilátory a vzduchové difúzory rôznych druhov (napr. stolové ventilátory, dýzy a štrbinové difúzory, stropné ventilátory, vysokovýkonné nízkorychlostné ventilátory atď.) a taktiež zdroje sálavého alebo vodivého tepla (ohrievače nôh, fľaše s teplou vodou atď.). Takéto systémy alebo zariadenia majú potenciál uspokojiť individuálne požiadavky na komfort oveľa lepšie ako súčasné centralizované systémy (už spomenutá klimatizácia), pretože rozdiely medzi ľuďmi v tepelnom komforte závisia od veku, pohlavia, telesnej hmotnosti, rýchlosti metabolizmu, oblečenia a tepelnej adaptácie.

Zohľadniac všetky tieto faktory, čo je tepelný komfort sa medzi ľuďmi môže líšiť v teplotnom rozmedzí 2 až 5 °C , čo centralizovaný systém nedokáže adresovať. Okrem toho výskum ukázal, že schopnosť ovládať svoje tepelné prostredie má tendenciu rozširovať rozsah prípustných teplôt pre človeka.

Zdroje a referencie

(tento článok alebo jeho časť bola preložená z článku na Wikipédii)