Globálne otepľovanie je žiaľ realita posledných rokov. Má za následok zvyšovanie počtu horúcich dní a tiež zvyšovanie priemerných denných teplôt aj v našom klimatickom pásme. Neznesiteľnej teplote sa bránime najčastejšie klimatizáciou. Avšak paradoxne práve masové používanie klimatizácie prispieva k ďalšiemu otepľovaniu, pretože vonkajšie klimatizačné jednotky priamo zohrievajú ovzdušie a spotrebovávajú dosť značné množstvo elektrickej energie, ktorá sa vyrába najčastejšie nie práve ekologickým spôsobom. Klimatizácia má pritom niekoľko nepríjemných, až tienistých stránok a to nielen z energetického hľadiska, ale aj zo zdravotného.

Hodnotenie klimatizácie z energetického hľadiska je dosť náročné a na seriózne zhodnotenie sa musí zohľadniť veľmi veľa faktorov (veľkosť miestnosti, požadovaná teplota v miestnosti, teplota a vlhkosť okolia, rekuperačné schopnosti klimatizácie a pod.), avšak jej spotreba je asi desaťnásobne až dvadsaťnásobne vyššia ako spotreba napr. stropného ventilátora. Chladenie miestností na teplotu blízku cca 20 °C, keď vonkajšia teplota je nad 30 °C má za následok tak veľký teplotný šok pre organizmus človeka, že môže spôsobiť nádchu a u slabších jedincov vyvolať srdcovo-cievne obtiaže. Lekári upozorňujú, že ideálna teplota v domoch a bytoch počas letných mesiacov je 24 až 28 °C. Ak klimatizáciu nastavíte na nižšie teploty, hazardujete teda so svojím zdravím. Rozdiel medzi vonkajším a vnútorným prostredím by mal byť 5 až 7, maximálne 10 °C. Klimatizácia nesmie fúkať priamo na človeka. Musí byť umiestnená minimálne vo výške jeden a pol metra, aby chladenie smerovalo do priestoru. Pri odchode z klimatizovaného prostredia sa odporúča „aklimatizovať” v neklimatizovanej chodbe a až potom ísť do rozpálených ulíc.

Najnovšie klimatizácie sú vybavené špeciálnymi filtrami, ktoré však musíte pravidelne vymieňať. Iba tak budú plniť svoju funkciu na 100 percent. Ak filter nevymeníte, stane sa klimatizácia rozsievačom chorôb a plesní. Dokonca je známy prípad, kedy sa účastníci zjazdu amerických vojnových veteránov vo Filadelfii vďaka klimatizácii nakazili akútnym respiračným ochorením, mikróbom legionela, ktorému sa veľmi dobre darí práve v klimatizačných jednotkách. Odtiaľ pochádza aj názov tohto ochorenia tzv. „Legionárska choroba“.

Na boj s vysokými teplotami netreba hneď preto nasadzovať “zbrane najtvrdšieho kalibru”. Môžeme pritom ušetriť nemalé obstarávacie aj prevádzkové náklady. Klimatizácia je totiž pomerne drahá záležitosť, zvlášť keď musíme do nákladov započítať nie práve najjednoduchšiu montáž (prívod elektrickej energie, odvod kondenzovanej vody, prepojenie medzi jednotkami pomocou rúrok, atď) a pravidelnú údržbu. Ventilácia akýmkoľvek ventilátorom asi nie je schopná úplne nahradiť klimatizáciu, avšak vhodne zvolený ventilačný systém, alebo niekedy iba dobre zvolený ventilátor, môže doplniť a za istých okolností aj nahradiť klimatizáciu.

Ventilátory sú vo všeobecnosti považované za užitočný doplnok vybavenia domácností, úradov, reštaurácií, hotelových izieb a iných priestorov hlavne počas horúcich letných dní, keď nás trápi neznesiteľné teplo bez vánku či prievanu. Ochladzovanie pomocou umelo vyvolaného pohybu vzduchu, je založené na fyzikálnom princípe tzv. odparovacieho chladenia. Je to proces, ktorý je využívaný už stovky rokov. Arabi vešali mokré prikrývky do vstupov svojich stanov, Gréci dávali do okien hlinené džbány naplnené vodou. Tento prírodný proces nastáva všade tam, kde prichádza do styku voda a horúci vzduch. Pri prírodnom odparovaní, ktoré absorbuje teplo, sa horúci vzduch schladí o niekoľko stupňov, pretože odovzdá svoju energiu na zmenu skupenstva vody.

Aj povrch tela človeka je v prípade horúceho počasia vlhký od potu a tak jeho odparovaním pomocou zvýšeného pohybu vzduchu dosahujeme zníženie jednak reálnej, ale hlavne pocitovej teploty, pretože sa povrch tela odparovaním potu ochladí. Dôležité však je, aby umelo vyvolaný pohyb vzduchu nepôsobil škodlivo, aby bol príjemný a rovnomerný. Z týchto dôvodov je lepšie, ak umelý prúd vzduchu nepôsobí iba v jednom smere a jeho intenzita by sa mala dať regulovať. Uvedeným požiadavkám najviac vyhovuje ventilátor umiestnený v miestnosti na strope, pričom reguláciou jeho otáčok dosahujeme zmenu intenzity pohybu vzduchu od mierneho „miešania“ až po silnejší „vánok“.

Ak sa preto rozhodnete vyskúšať nenáročnú ventiláciu pomocou ventilátora, pred výberom ventilátora sa informujte ako si vybrať ten správny ventilátor a taktiež si prečítajte často kladené otázky.